brundo

Bolo by veľmi naivné veriť premiérovmu príbehu o tom, ako pochopil závažnosť informácií o aktivitách Igora Matoviča len teraz. Zhodne sa na tom väčšina novinárov a komentátorov. Zaráža ma však, že naši žurnalisti o situácii napísali A, ale nedoplnili aj B. Ťažko povedať, či nevedia, alebo nemajú odvahu o tom hnuse písať. Všetci dookola opakujú, že Fico spravil z Matovičovej popravy ľudovú zábavu na pokračovanie iba preto, že idú voľby. Nikto si však nekladie otázku, ako premiérovi slúžil kompromateriál na Igora Matoviča doteraz.

 
Ak je pravda, čo premiér o Matovičovi tvrdí (a najmä správanie samotného Igora Matoviča, nasvedčuje tomu, že to pravda je), prečo s tým neprišiel už skôr? Čakal na predvolebnú kampaň? Samozrejme, že nie. Premiér je predsa stará škola. Premyslene využil informácie, ktoré mal a milého Igora roky držal za gule. Vtipné je, že Matovič sa k tomu v strese na tlačovke ešte aj nepriamo priznal.

A čo chcel Smer za roky mlčania? To, čo bolo vždy Matovičovi najprirodzenejšie – vykrikovanie, nadávky, ľudové prejavy, ale hlavne – vnútornú deštrukciu opozície – podrazy, zákernosti, zverejňovanie lží a poloprávd. Skrátka chaos, ktorý mal voličov pravice časom motivovať
k masovej emigrácií. Matovičove útoky proti Ficovi, tričká a transparenty roky nepomáhali nikomu viac ako samotnému Ficovi. Pri pravidelných dávkach týchto primitívnych exhibícií sa totiž volič pravice dostával na pokraj zúfalstva. Nič nespájalo premiérov obľúbený výraz „zlepenec“
s realitou viac  ako insitné politické divadlo Igora Matoviča. Nie rozpad SDKÚ, ale pôsobenie Igora Matoviča dostalo opozíciu do stavu marazmu.

 
Fico vedel o kostlivcoch Igora Matoviča od začiatku, ale vytiahol ich až teraz, pretože Matoviča viac nepotrebuje. Matovič sa stal vo Ficovej hre zbytočný už počas leta, keď sa totálne zdiskreditoval „kauzou Belize“. Odvtedy ho aj skalní fanúšikovia považujú za kecálka a klamára. Belize neuškodilo Ficovi, ale Matovičovi, ktorý ako figúrka pre Fica v tej chvíli stratil cenu. Cez klamára Matoviča už totiž nebolo možné vyťahovať „kauzy“ opozície. Matovič stratil aj zvyšky kredibility, a preto si pán premiér musel zaobstarať na špinavú prácu v opozícii iné kone. Tie sú celkom pokojné, niektoré sú vďačné za peniažky, ktoré im pritiekli do rádia za reklamu na eurofondy, ďalšie sú vďačné za iné peniažky… Tieto strany radi prevezmú úlohu „akože kritickej opozičnej strany“, pričom najväčšie zákernosti budú po vzore Igora Matoviča robiť zásadne iným opozičným stranám (resp. tej najsilnejšej).

A ktovie, nechajme sa prekvapiť, či nie je celá táto zábava s Matovičom len testovaním pána premiéra, ako bude na podobné škandály reagovať verejná mienka. Obávam sa, že ak Smer zistí, že „odhalenia vo verejnom záujme“ prospievajú popularite štátostrany, máme sa v nasledujúcich týždňoch na čo tešiť…